Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách.
Juraj JoannikijBazilovič, OSBM
Dňa 6. júna 1742 sa v roľníckej rodine v Hlivištiach narodil Juraj Bazilovič. Zomrel 18. októbra 1821 v Mukačeve. Patrí medzi prvých významných historikov gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Mnohí ho vnímajú ako spisovateľa. Zaslúžil sa o rozvoj i opis liturgického života a pôsobil aj ako pedagóg.
Žiaľ, staré matriky z gréckokatolíckej farnosti Hlivištia sa nám zachovali až od roku 1834, a tak nepoznáme bližšie údaje o jeho pokrstení. Napriek tomu, že pochádzal z roľníckej rodiny, rodičia mu vytvorili dobré podmienky pre nadobudnutie vzdelania. Po štúdiách v Užhorode a Košiciach vstúpil v roku 1761 do noviciátu baziliánskeho rádu (prijal mníšske meno Joannikij) v krásnobrodskom monastieri, kde pravdepodobne absolvoval aj filozofické štúdiá. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako učiteľ filozofie a teológie v kláštornej škole v Máriapóči. Po krátkom pôsobení ako magister novicov bol v roku 1789 vymenovaný za protoigumena baziliánov (túto funkciu zastával až do smrti) so sídlom v mukačevskom monastieri. V tomto úrade úzko spolupracoval najmä s biskupom Andrejom Bačinským, ktorý pochádzal z neďalekej obce Beňatina.
Okrem iného sa zaslúžil aj o výstavbu svätomikulášskeho kláštorného chrámu na Černečej hore pri Mukačeve (chrám bol vybudovaný v rokoch 1789 - 1804).
Juraj Joannikij Bazilovič patril medzi popredných vzdelancov „zlatého veku“ Mukačevského biskupstva na prelome 18. a 19. storočia. Zanechal po sebe rozsiahle historické i teologicko-liturgické dielo, z ktorého však za jeho života vyšla tlačou iba menšia časť.
Venoval sa predovšetkým mníšskej disciplíne. Vytvoril historické dielo, ktoré sa cení aj v súčasnosti najmä preto, že obsahuje vyše sto dokumentov, ktoré pravdepodobne už neexistujú (ide hlavne o citácie z rozličných dekrétov, písomností uhorských kráľov i biskupských nariadení, súvisiacich s dejinami gréckokatolíckej cirkvi). Osobitne významný je jeho latinsko-cirkevnoslovanský spis, kde podáva historický výklad liturgickej konštantínopolskej tradície (používa sa tu bohoslužba svätého Bazila Veľkého, Jána Zlatoústeho a Liturgia vopred posvätených darov) i charakteristiku miestnych bohoslužobných zvyklostí.
Do povedomia odbornej verejnosti sa zapísal významným historickým dielom, šesťdielnou latinskou prácou Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits (Krátka správa o fundácii Teodora Koriatoviča, vydané tlačou v Košiciach v rokoch 1799 -1805). Spomínané dielo patrí do dnešných dní k nevyhnutným príručkám pre všetkých, ktorí sa chcú seriózne venovať dejinám gréckokatolíckej cirkvi v dnešnom Mukačevskom biskupstve i v Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi na Slovensku.
O tom, že obyvatelia Hlivíšť nezabúdajú na svojho najslávnejšieho rodáka, svedčí aj pamätná tabuľa Joannikijovi Bazilovičovi, ktorá bola v obci odhalená 21.októbra 2001 pri príležitosti 180. výročia jeho úmrtia.
.